_edite.png){kind=logo}
Jesenný dvojzápas
BOSTON + NY
Naša americká jazda štartuje...
Tak ako aj každý iný náš zájazd, aj tento začína v priestoroch našej CK, kde sa privítame ako s novými, tak aj so starými známymi klientmi a po poslednej kontrole nasadáme do minibusu a vyrážame smer Viedeň. Že to bude zážitková jazda, to už je u nás známe ako sa dočítate neskôr... Ale teraz pekne po poriadku.. Najprv sa musíme naladiť na cestu superobrovským Airbusom A380. Do Bostonu sa vyberáme cez Mníchov a nie náhodou, keďže práve toto je jedna z domovských bází tohto "drobčeka". A aby sme si dostatočne užili majestátnosť tohto lietajúceho obra, do Mníchova letíme malým "Mitsubishi CRJ 900", kde miesta naozaj nie je nazvyš - terapia šokom. Čas na zemi bol úplne ideálny, po vystúpení z nášho lietadla, ktoré pojme ledva 90 osôb nasadáme do obra, ktorý ich zvládne vyše 500. Už len vidieť tento kolos na vlastné oči je zážitok, no my v ňom strávime takmer 8 hodín. Nastupujeme jedným z troch nástupných mostov a ide sa za veľkú mláku. Zaujímavý je aj fakt, že prvý let bratov Wrightovcov bol 39 metrov, rozpätie krídiel tohto Airbusu je 80 metrov, čo je viac ako dvojnásobok.
Už letíme???
Asi prvá otázka všetkých, čo v tomto lietadle sedeli prvý krát a zažili, ako sa tento 500 tonový kolos pomaly odlepil od zeme. A zároveň ideálna voľba pre tých, čo nemajú radi turbulencie, pretože v tomto lietadle netušíte, že letíte. Celý 8 hodinový let prebiehal až priveľmi kľudne.. Niektorí si stihli aj zdriemnuť (dokonca až tak, že ich nezobudil ani obed, ktorý letušky podávali na palube - pozdravujeme LS ☺), niektorí si zdriemli na voľných miestach a samozrejme našli sa aj takí, čo sa pri tom množstve piva menili na prietokové ohrievače.. Nevadí, veď na palube sme mali k dispozícii až 18 toaliet, čiže obsadené nebolo prakticky nikdy. A naozaj "po chvíli" sa blížilo americké pobrežie a Boston.
... teda presnejšie Boston Logan Airport, kde sa po imigračnej a pasovej kontrole celá skupina vyberáme na hotel. Veľkou výhodou bolo, že sme nemuseli riešiť transport z letiska a ušetrili sme tak množstvo času (minimálne dve hodiny v MHD). Amerika sa začína. Vyzdvihnúť nás prišli dva 10-miestne Chevrolety a po chvíľke sa ubytovávame v tradičnom americkom hoteli.
Boston ako naozajstná Amerika
Po skúsenostiach z New Yorku si nejeden z nás povedal - toto je tá Amerika. Teda konkrétne tá kľudnejšia časť (neplatilo to asi iba pre skupinu Čechov, čo nás o tretej ráno asi všetkých zobudili svojim "tichým" návratom na hotel). Čakal na nás tradičný jednoposchodový hotel, akých v Európe veľa nevidno (ak vôbec nejaké sú) oproti bowlingové centrum hojne navštevované domácimi a k tomu samozrejme tradičné americké jedlo - Hot-dog s hranolkami. Tradície predsa treba dodržiavať. Aj tie Halloweenske, ako sme sa predsvedčili všade naokolo
Prvá noc je ťažká
Časový posun sa pochopiteľne podpísal aj na nás a aj keď v Bostone bola noc ešte mladá, na Slovensku pomaly svitalo a naše vnútorné Rolexky ešte bojovali s časovými pásmami. No a naše žalúdky tiež. Niektoré s pivami, niektoré s hotdogmi a niektoré s burgrami. Je to už všeobecne známe, že práve prvá noc je tá najťažšia, takže sme vedeli, že každým dňom to bude už iba lepšie a lepšie a pripravení na všetko sme odpustili Českým bratom nočný hluk a tešili sme sa na program, ktorý bol maximálne nabitý, aby sme si z Bostonu a neskôr aj z New Yorku priniesli domov čo možno najviac. Predsa len (aj keď teraz sme to ešte ani len netušili), pred sebou sme mali 7 dní plných zážitkov, čomu nasvedčuje aj úkaz z krokomera v telefóne - priemerne cez 20000 krokov denne a prejdená vzdialenosť vyše 90km. A to 90km zážitkov!
Boston? Anglicko? Kde to sme?
Svitá, po klasických (na naše európske pomery chudobných) amerických raňajkách sa vydávame za prvou atrakciou nášho výletu a tou je vyhliadka Prudential Tower zasadená do moderného nákupného a kancelárskeho centra. Práve nad ním sa pýši táto 228m vysoká budova. Boston je mesto plné kontrastov, supermoderné centrum plné mrakodrapov, hneď vedľa talianska štvrť lemovaná klasickými Talianskymi kaviarničkami a všade naokolo cestovateľom už na prvý pohľad známe červené tehlové budovy. Prečo sme v Anglicku??? Ako zisťujeme neskôr, Boston je jedno z prvých miest, ktoré kolonizovali Angličania (preto sa aj táto oblasť nazýva New England) a tí si sem priniesli aj svoju architektúru, čo to všetko vysvetľuje. Z vyše 200 metrov nad zemou si pozeráme miesta, kde aj náš BIG Z bežal Bostonský maratón, cez rieku Charles River vidíme budovy komplexu Harvardskej univerzity, bejzbalový štadión tímu New Englang Patriots či spleť mrakodrapov v centre mesta.
.jpeg)
.jpeg)
.jpeg)
.jpeg)
Thanks God its Friday (aj keď bol štvrtok)
Pred sebou sme mali náš prvý zápas NHL počas tohto tripu, ale pred tým sme si odskočili overiť jednu vec. Vraj v T.G.I. Fridays majú najlepšie kuracie krídla na svete. A aj keď sa jedná vo veľkej miere o veľmi subjektívny názor, hovoríme ANO. Nie je to fáma. Krídla pacované v omáčke z Tennessee Whiskey chutili fantasticky - dajte Nobelovu cenu za gastronómiu tomu, kto to vymyslel. Po krídlach (aj po nás) sa len tak zaprášilo. Ide sa predsa na hokej!
.jpeg)
.jpeg)
Boston a Providence - tak to je Amerika
Súčasťou nášho tripu neboli iba zápasy NHL, ale nazreli sme aj do neďalekého mestečka Providence, kde sa v otváracom zápase sezóny stretli farmy Bostonu a Montrealu a tj. Providence Bruins vs Laval Rocket. Hlavné mesto štátu Rhode Island bolo rovnako očarujúce, ako samotný Boston. Ruch veľkomesta ako poznáme napríklad z New Yorku alebo Los Angeles tu nevidno. Čo ale vidno je, že Američania si vedia užívať hokej a prácu s divákmi. Množstvo atrakcií a aktivít pre malých aj veľkých je toho dôkazom. A samozrejme aj plné haly TD Garden (Boston) alebo Amica Mutial Paivlion (Providence). Kľudné a mimoriadne čisté mestá. Cesta do Providence trvala (teda mala trvať) cca hodinu, no náš autobusár sa rozhodol, že nám ukáže Bostonské uličky spolu so svojou schopnosťou vyhnúť sa zápcham. Keby sme po 45 minútach (okružnej) jazdy a neboli cca 100metrov od nástupnej stanice, aj by sme mu uverili. Našťastie potom sme už nabrali ten správny smer a stihli sme si aspoň z okna autobusu pozrieť, ako vyzerá Americký vidiek. Samozrejme, už sme ho poznali... z filmov. Naspäť sme už radšej volili istotu - AMTRAK - legendárny "plecháč", ktorý spája Boston s Washingtonom a ponúka sedenie ako v obývačke. Hrubé koženkové kreslá a toľko miesta na nohy, že ak by implementovali sedenie z našich končín, tak do jedného vlaku natlačia celé malé mestečko. No a aká je AHL? Zhodli sme sa jednohlasne - lepšia ako NHL. Hra, ktorá veľa krát pripomínala exhibíciu. Kľučky, fintičky a akcie, ktoré by si žiaden hráč v NHL nedovolil, lebo by veľmi rýchlo okúsil chlad ľadovej plochy na vlastných zuboch. A aréna sa bavila. Aj tie 10 dolárové pukance chutili (za tú cenu museli chutiť ako od Michelina ☺)
.jpeg)
.jpeg)
.jpeg)
.jpeg)
.jpeg)
Záver z Bostonu? Čoskoro sa vidíme opäť
Ťažko zhrnúť pár vetami, čo všetko sa oplatí vidieť v Bostone. Možno úplne zjednodušene by sa dalo povedať - všetko. Boston nás nadchol, či už svojou čistotou a kľudom, veľmi ochotnými ľuďmi, akváriom, krásnymi pamiatkami, ktoré sme prešli počas prehliadky "Cesta slobody", kde sme pochopili ako sa rodila Americká revolúcia... Stačilo sa iba na chvíľku zastaviť a už bol pri nás niekto, kto sa pýtal, či nepotrebujeme pomôcť, poradiť. Jediná vec, ktorá by ešte (aspoň podľa nás, turistov) potrebovala doladiť, sú všadeprítomné semafory a červená vlna. Aj keď.. Na jednu stranu to predlžuje cestu, na druhú stranu pri našej kilometrovej náloži sme si aspoň mohli miestami oddýchnuť, čiže tento nepodstatný neduh odpúšťame.
.jpeg)
.jpeg)
Nasadať, ideme do New Yorku
Po raňajkách - samozrejme tretí krát tých istých (praženica, wafle a niečo asi mäsové, čo sa najviac podobalo na sekanú), sme si to namierili na metro smer South Station a na náš (nám "Američanom" už známy) AMTRAK. Posledné pivo pred cestou (pre niektorých nie len jedno) v staničnej krčmičke, za ktorú by sa u nás nehanbili ani tie luxusnejšie reštaurácie a vyrážame na približne 4-hodinovú cestu do metropoly sveta. 4 hodiny - a na našej cestovateľskej mape si môžeme odškrtnúť 4 štáty. Massachusetts, Rhode Island, Conecticut, New York. Stanica Penn Station a už klasický boj s automatmi na metro, ktoré sa od našej februárovej návštevy nič nenaučili a aj naďalej poctivo odmietajú naše kreditné karty. Poctivý CASH im však nevadí a po pár minútach "boja" nasadáme do metra smer dolný Manhattan, kde nás na rohu Broadway a Chambers Street víta hotel The Frederick. Hotel v srdci Manhattanu, iba 5 ulíc od svetového obchodného centra.
.jpeg)
.jpeg)
.jpeg)
Času je málo, ide sa za zážitkami
Krátke zoznámenie sa s hotelom a vyrážame. Náš sprievodca to naplánoval parádne. Po prechode cez Brooklynský most sme sa pomaly aj so zapadajúcim slnkom vybrali do centra. Metrom? Nie - loďou! A navyše našim spoločníkom bol nádherne vysvietený nočný Manhattan, ktorý sme si doslova vychutnávali z otvorenej terasy. Vietor vo vlasoch a oči dokorán, lebo toto sa len tak bežne nevidí. Pre mnohých prvý dotyk New Yorku a hneď dychberúci. A to sme iba na začiatku... Povinná jazda (Empire State Building, Rockefeller center a Times Square) a po pár zastávkach metrom sme opäť na hoteli, kde načerpáme sily, ktoré budeme potrebovať na ďalšie nachodené kilometre....
.jpeg)
.jpeg)
.jpeg)
New York z výšky..
Novinka - na americké pomery už kvalitných raňajkách sa objavili párky resp. pečené klobásky. Príjemné spestrenie výletu, lebo z tej praženice nám už pomaly začínalo rásť perie. Ale energia sa hodí, lebo dnes to bude opäť poriadna porcia krokov a aj metrov (hlavne tých výškových). Metrom sme o pár minút pri Times Square, kde si pozrieme toto rušné námestie aj za denného svetla. Od večera sa tu nič nezmenilo, ľudí je rovnako veľa, a svetla z reklám toľko, že nevieme či námestie osvetľuje viac slnko alebo reklamy. Krátka zastávka na obrovskej vlakovej stanici Grand Central Terminal (ak máte doma milovníka vlakov, tu ho môžete kľudne na víkend odložiť a aj tak nebude mať dosť) a ide sa do oblakov. Tmavým výťahom sa vezieme do výšky 336 metrov na SUMMIT ONE VANDERBILT. No a samozrejme fotoaparáty dostali poriadne zabrať aj tu, veď mať Manhattan, Queens, New Jersey a vôbec celé okolie ako na dlani, to človek nevidí len tak bežne. Dobré 2 hodiny výhľadov (mimochodom ani WC na 94 poschodí s presklenými oknami nie je nič, čo by sme nevyskúšali) a pokračujeme v misii. Za svetla prechádzame cez Rockefeller Center, okolo Trump Tower k hotelu Plaza a Central Parku. Smola... Kevina sme ani tentokrát nevideli, asi ho už naozaj niekde zabudli. Zato sme videli karneval a to naozaj masívny. Preplnená 5th Avenue a všadeprítomná južanská hudba, spev, kostýmy. Z každej ulice sa smerom k Central Parku pripájali ďalší a ďalší umelci. Zmysly máme už poriadne vytrénované, popri očiach tentokrát dostali tréning aj naše uši. Miestami nebolo počuť ani vlastného slova, no davy sa bavili a my s nimi.
.jpeg)
.jpeg)
.jpeg)
New York z výšky, druhý krát
Počasie vyšlo na jednotku a bol by hriech si to neužiť do poslednej kvapky. Týmto heslom sme sa riadili počas celého tripu a preto sme sa večer vybrali lanovkou na Roosevelt Island. Ono skôr ako samotný Roosevelt Island - viac lukratívne sú práve výhľady z lanovky, ktorá sa popri Queensboro Bridge vznáša nad East River. Čiže vystupovať - nastupovať a ide sa do Čiech. Lepšie povedané do neďalekej Českej reštaurácie, kde sme našli aj klasické české menu (guláš, sviečková, rezne, utopence a samozrejme Plzničku) Česká Plznička za Americké ceny (10 USD) ale keď musíš, tak musíš. Príjemným prekvapením bola aj čašníčka, ktorá sa nám prihovorila "pánové, co si dáte". Milé. Jedlá chutili ako doma, utopence už boli trošku "prečačkané". Na druhú stranu, (ako sme neskor zistili), Mexický kuchár toho z českej kuchyne doma moc zachytiť nemohol.. Ani naši "kamoši" z Bostonu tu neboli :(
.jpeg)
.jpeg)
To najlepšie nás ešte len čaká...
Ráno sa vyberáme opačným smerom ako predchádzajúce dni - tentokrát to bude Staten Island Ferry Terminal. Legendárna oranžová loď, na ktorú vďaka tomu, že je čas rannej špičky nečakáme a prakticky hneď sme na palube. Loď, ktorá pojme vyše 4400 pasažierov je takmer prázdna. O miesto "pri okne" sa teda nemusíme biť. Míňame sochu slobody a o pár minút pristávame na Staten Islande, kde o pár minút otvárajú svoje dvere obchody neďalekého Empire Outletu. Teraz dostanú zabrať aj naše peňaženky, ale tak vidina nákupu lacného a kvalitného oblečenia je silnejšia a musíme pustiť trošku toho peria, čo nám začalo po každodennej praženici rásť.
.jpeg)
Nákupy sme úspešne zvládli a nás čaká najväčšie prekvapenie a jeden z ďalších ťahákov nášho výletu. Samozrejme, popri NHL, keďže večer sa v Madison Square Garden predstavia dva tímy z Original Six, čiže kluby, ktoré stáli na začiatku celej histórie NHL a to NY Rangers a Detroit Red Wings. Smerujeme si to na mólo kde zažijeme štvorkombo, ktoré v našich končinách len tak niekto nezažil. Američania sú známi svojim vzťahom k histórii a o to viac, ak sa jedná o tú ich históriu. Inak tomu nie je ani teraz. Na rieke Hudsom na severnej časti Manhattanu totižto sídli niečo, čo bežný človek v Európe nemá šancu zažiť. Múzeum, ktoré sme prechádzali s otvorenými ústami a kde sme sa všetci vrátili do detstva, keď sme snívali o lodiach, stíhačkách a raketoplánoch...
V čom sme to ešte neboli??? V ponorke!!!
Paluba lietadlovej lode, ktorá na svojich pleciach nesie klenot (teda skôr klenoty). Po prehliadke vnútornej časti lode sme vystúpili na hlavnú palubu. Pred nami vrtuľníky, stíhačky, bombardéry a množstvo dobových rekvizít, ktoré nás doslova vtiahli do dôb, kedy táto loď slúžila Americkému námorníctvu (1943-1974) Prehliadka kabíny a riadiaceho centra, kuchyňa, jedáleň a priestory pre posádku. Dychvyrážajúce miesta a všetko prístupné návštevníkom. Vraciame sa do detských snov... A to bol iba začiatok, lebo keď sme v hangári na konci paluby "natrafili" na raketoplán Enterprise, ohromený jeho majestátnosťou sme stratili reč. Múzeum, ktoré sa dá prechádzať celý deň a človek nikdy nebude mať dosť. Naše detské sny dostali ďalšiu vizualizáciu - na móle nás čakal Concorde. Nie maketa, nie vystavený neprístupný kus, ale reálny exemplár, ktorý ešte nedávno brázdil oblohu rýchlosťou dvojnásobnou rýchlosti zvuku. A čo je najlepšie, ideme dnu. Legendárne lietadlo, ktorým sa mohlo previezť iba zopár štastlivcov z radov "horných desať tisíc" a my sedíme na ich sedadlách. Po krátkej prezentácii sa voľne pohybujeme po palube a môžeme nazrieť aj do kokpitu. Detské sny sa plnia práve tu!!! Už teraz bolo ťažké vstrebať, čo všetko sme zažili a čerešničkou na torte bola ponorka - jediný exemplár na svete, ktorý je k dispozícii aj ako múzeum. Vchádzame cez úzke dvere a za neustáleho húpania sa na vode si prechádzame jednotlivé priestory ponorky. Opäť všetko funkčné (aspoň na oko) a všadeprítomný olejový zápach ešte umocňoval zážitok z tejto exkurzie. Wau, ak už kvôli ničomu inému, tak kvôli tomuto to stálo.
.jpeg)
.jpeg)
.jpeg)
.jpeg)
.jpeg)
Nezabudnuteľný deň ešte nekončí...
Naše hlavy ešte nestihli vstrebať toto 4 hodinové zážitkové combo a pred nami sa zjavuje ďalšia majestátna budova. Tentokrát sa nachádzame pred bránami Madison Square Garden - aréna, kde sa práve dnes bude konať zápas NHL z edície Original SIX, tj. sily si tu zmerajú dva z pôvodne zakladajúcich klubov NHL - domáci New York Rangers a Detroit Red Wings. Atmosféra v MSG nie je zrovna najvychýrenejšou, ale dnešok bol iný. Možno z dôvodu, že sa jednalo o jeden z prvých zápasov sezóny, alebo práve preto, že sa jednalo o zápas s nádychom exkluzivity. Každopádne bola to príjemná bodka za dneškom, na ktorý nikdy nezabudneme.
.jpeg)
.jpeg)
Nezabudnuteľný výlet ešte nekončí...
Aj keď už nastal deň nášho odchodu, že by sme si mohli vydýchnuť, to nehrozí. Náš sprievodca nám chce z New Yorku ukázať čo najviac, preto ani dnes nezaháľame a užívame si New York. Na programe dňa je Flatiron Building, známa to žehlička, prechádzame sa po Wall Street, aby sme sa na obed pozreli aj na emotívnejšiu dominantu New Yorku - vstupujeme do múzea WTC - neslávne spojeného s útokom na dvojičky z 11. septembra 2001. Dychberúca prehliadka obsahuje množstvo zničenej techniky, prechádzame popri železnej konštrukcii pôvodnej veže WTC, či anténe, ktorej časť sa zachovala aj po páde. Množstvo vystavených kúskov nám berie dych. A naša zážitková skriňa sa plní a plní...
Posledný dotyk New Yorku a ďakujeme ♥
Posledný Americký obed, posledná jazda metrom a smerujeme na letisko JFK, kde nás čaká už iba posledný bod programu a to návrat priamym letom do Viedne. Sme unavení, veď za týždeň sme prešli 90km. No všetci sa zhodujú na jednom - bolo to 90km zážitkov. A presne to je dôvod, prečo sa oplatí tieto cesty absolvovať. Na cestu Vás pripravíme dopredu - dostanete od nás bedeker o New Yorku, kde si prečítate to, čo následne pri našich zájazdoch zažijete aj na vlastnej koži. My totižto nepredávame zájazdy, my predávame zážitky. Dôsledne prepracovaný itinerár, aby Vám nič dôležité neušlo. Sprievodca, ktorý ide s Vami už zo Slovenska a je s Vami od rána do večera. Za všetko hovoria naši spokojní klienti z ktorých sa (už klasicky) stávajú kamaráti...
.jpeg)
.jpeg)
Poďte s nami za zážitkami za veľkú mláku
Naši klienti už navštívili množstvo zápasov NHL (či NBA), popri už tradične najobľúbenejšom New Yorku sme boli na Silvestra na Floride, skombinovali sme NHL a NBA v Bostone, túlali sme sa po Hollywoode v Los Angeles, alebo si pozreli krásy neďalekého San Francisca. Ani Kanada nie je pre nás neznáma a naši klienti si užili súboje Toronta, či Montrealu. Všetky tieto zájazdy spája jediná vec a tou je dôsledná príprava každého zájazdu, ktorej sa v našej CK venujeme veľmi dopodrobna. Ľudia cestujúci do USA/Kanady často krát nevedia ako tam fungujú jednotlivé služby, metro, zvyklosti, povolenia atď. A od toho sme tu my aby sme Vás odbremenili od všetkých starostí tak, aby ste si svoj zájazd užili doplna. Zabezpečíme Vám transport na letisko, vyzbrojíme Vás množstvom itinerárov, kde a čo zažiť, poradíme Vám ktoré miesta sa oplatia navštíviť s deťmi a celý zájazd pripravíme tak, aby sme sa po návrate domov stali kamaráti...